WILLEMSTAD - Den e akshon ku parse no tin un final ainda, hopi ta esnan ku ta mustra solidaridat ku e studiantenan, ounke aki aya algun no ta tolerá pa nada stroba nan di nan rutina diario. Asina por kalifiká e insidente ku a tuma lugá ayera, kaminda a manda outo riba studiantenan. Pader Amado Römer ta un di e lidernan spiritual ku tambe a duna akto di presensia na universidat, p’asina duna e studiantenan un palabra di enkurashamentu. Esaki el a hasi riba invitashon, segun nos a komprondé. Pader Amado Römer a yama riba e studiantenan pa pensa, pasobra nan tin e privilegio pa forma nan mes komo hende. Mester respetá nan komo tal; un ser responsabel ku derecho i deber. Pero aktualmente tin algu ta stroba e desaroyo aki. Pader Römer a atvertí e studiantenan, pa no laga manipulashon stroba nan. Segun pader Römer, ta hopi manipulashon ta tumando lugá. El a enfatisá, ku studiantenan tin derechi pa sali pa nan derecho. Asina el a rekòrdá kon ántes a pensa ku nos no tabata por i asina dia a traha PSC a spera ku ta 10% lokal so tabata kapas pa studia, pero a resultá ku ta nèt kontrali, 90% tabata lokal. A pensa e tempu ei, ku skol sekundario aki tabata imposibel pa nos hendenan. Nunka no a mira nos komo un ku tin mesun humanidat ku otronan. Pader Römer a kòrda tempu e mes a bai studia komo e promé yu di Kòrsou komo saserdote, e tempu ei tabatin tiki hende ta studia afó. El a hasié, pasobra e kier mira pais bai dilanti. Ta p’esei mes tambe e ta gosa e desaroyo kaminda tin mas i mas persona ta konsiente ku mester studia pa hiba e pais dilanti.
WILLEMSTAD – E situashon na Universidat di Antia (UNA) ta sigui sin solushon no opstante e deliberashonnan di ayera. E studiantenan a anunsiá ku e akshonnan lo sigui djaluna awor. Miéntras tantu hopi ta esnan ku ta mustra solidaridat ku e studiantenan, ounke aki aya algun no ta tolerá pa nada stroba nan di nan rutina diario. Asina por kalifiká e insidente ku a tuma lugá ayera, kaminda a manda outo riba studiantenan. Monseñor Amado Römer ta un di e lidernan spiritual ku tambe a duna akto di presensia na universidat, p’asina duna e studiantenan un palabra di enkurashamentu. Esaki el a hasi riba invitashon, segun nos a komprondé Monseñor Römer a hasi un apelashon riba e studiantenan pa pensa, pasobra nan tin e privilegio pa forma nan mes komo hende. Mester respetá nan komo tal; un ser responsabel ku derecho i deber. Pero aktualmente tin algu ta stroba e desaroyo aki. Monseñor Römer a atvertí e studiantenan, pa no laga manipulashon stroba nan. Segun Monseñor Römer, ta hopi manipulashon ta tumando lugá. El a enfatisá, ku studiantenan tin derechi pa sali pa nan derecho. Asina el a rekòrdá kon ántes a pensa ku nos no tabata por i asina dia a traha Peter Stuyvesant College a spera ku ta 10% lokal so tabata kapas pa studia, pero a resultá ku ta nèt kontrali, 90% tabata lokal. A pensa e tempu ei, ku skol sekundario aki tabata imposibel pa nos hendenan. Nunka no a mira nos komo un ku tin mesun humanidat ku otronan. Monseñor Römer a kòrda tempu e mes a bai studia komo e promé yu di Kòrsou komo saserdote, e tempu ei tabatin tiki hende ta studia afó. El a hasié, pasobra e kier mira pais bai dilanti. Ta p’esei mes tambe e ta gosa e desaroyo kaminda tin mas i mas persona ta konsiente ku mester studia pa hiba e pais dilanti. P’esei el a urgí studiantenan, pa lanta para mustra ku nan por. Usa kabes pa pensa, no pa pena so. Mester yuda nos mes i Señor lo yuda ku sobrá. E studiantenan ta riba e bon kaminda, pero Monseñor Römer a pidi nan pa no mishi ku derechi di otro i no laga niun hende manipulá ku nan. Si ta nesesario, traha mas duru pa logra bo meta, pa forma bo mes. Pa e diskurso aki Monseñor Römer a haña un aplouso grandi serka e studiantenan.
NEW YORK – David Ortiz ta sinti su mes bon ku Rays di Tampa Bay a yega posttemporada. “Mi ta kere ku e ta un kos bon pa e deporte aki. E hendenan ta kansa di mira e mesun ekiponan tur aña. Mi ta sigur ku boso sa ku e hendenan ta kansá di mira Yankees. Mi ta spera ku boso lo no kansa di nos”, e dominikano a bisa, batidó designá di Boston Red Sox. Boston ta partisipá pa di kuater bia den Seri pa Título di Liga Amerikana den seis temporada. Rays, lidernan di Divishon Ost di Liga Amerikana, no a gana mas ku 70 wega den un temporada promé ku e aña aki. Sin embargo, “Big Papi” no ta sigur di ku e eksperensia di Boston den playoff lo ta un faktor determinante e biaha aki. “Mi no sa. Lo mi bisa boso despues di e seri. Awor e kosnan ta pareu. No ta trata solamente di tin eksperensia, sino di ken ta hunga mihó. I ku e muchanan ei bo no por tin nada pa sigur ora bo ta hunga kontra nan”, Ortiz a bisa. Tur dos tim tin defensa i picheo sólido. “Lo mi bisa ku nan tin e mihó pichernan di Liga Amerikana”, Ortiz a trese dilanti. “Mi ta kere ku si konsiderá e habridónan, e bulpèn. Lo bo nota ku nan tin tiponan ku sa picha”. Ortiz a konosé e éksito kaba kontra James Smith. E tin rekòrt di 14-7 ku dos honron kontra e picher derecho.
FILADELFIA – Brett Meyers a lusi mihó ku su bate ku riba montíkulo, ora el a bai di 3-3 ku tres kareda impulsá i e hawaiano Shane Victorino a empuhá kuater kareda pa Phillies di Filadelfia derota Dodgers di Los Angeles 8-5. Phillies a kue bentaha di 2-0 den e seri pa título di Liga Nashonal kontra Dodgers, ku lo ser ganá pa e tim ku gana e promé kuater for di un máksimo di shete wega. E dominikano Manny Ramirez a dal honron di tres kareda den di kuater ining pa Dodgers, ku tabata abou den skor for di komienso di wega pa un aktuashon pa lubidá lihé di su habridó Chad Billingsley (0-1). E mènèdjer di Phillies Charlie Manuel, apesar ku e ta di luto pa fayesimentu di su mama djabièrnè mainta, tabata presente ku su ekipo. Tantu peloteronan komo e treinernan di ámbos ekipo a ofresé kondolensia promé ku e partido.
FILADELFIA – Un Charlie Manuel na luto tabata den dugout di Phillies djabièrnè atardi pa e di dos wega di e seri pa título di Liga Nashonal, apénas algun ora despues ku su mama a muri. Phillies a informá ku June Manuel a muri djabièrnè mainta den Hospital Memorial di Roanoke (Virginia) despues di un enfermedat kòrtiku. E tabatin 87 aña. Phillies, sin embargo, no tabata sa dje informashon riba motibu di su morto. Manuel a haña sa djabièrnè mainta di e fayesimentu despues ku el a reuní ku su ekipo di trabou pa e wega kontra Dodgers. Manuel a opservá e treinen for di su lugá di kustumber tras di kaha di bate, pero e no a papia ku periodistanan i su konferensha di prensa promé di kada wega a keda kanselá. Manuel a skibi riba su mama, June Manuel, den un tributo pa Dia di Mama riba página di Internèt di Liga Grandi MLB.com na 2005, ku “mi no por imaginá mi mes un mihó persona ku mi mama na mundu. Mi ta spera ku e mamanan di tur hende lo ta manera esun di mi. E tabata hopi spesial p’ami i mi tabatin hopi suerte di tin un mama manera e”. E batidó di Dodgers, Manny Ramirez kende a ser dirigí pa Manuel tempu e tabata hunga pa Indios di Cleveland, tabata entre e hungadónan i treinernan ku a aserk’é pa ofresé nan kondolensia E mènèdjer di Dodgers, Joe Torre a pone su man riba skouder di e dirigente di Phillies i nan dos a kombersá i e eks relevista di Phillies, Mitch Williams, tambe a bai serka dje.
WILLEMSTAD - Meskos ku Juancarlos Sulbaran i Mariekson Gregorius tin vários otro pelotero lokal ku tambe ta den Instructional League. Manera LA PRENSA a relatá ampliamente, Sulbaran i Gregorius ta den kampamentu ku e ekipo di Cincinnati Reds. Baltimore Orioles tambe tin su kampamentu na Sarasota meskos ku Reds, anto nan tin tres pelotero lokal den nan afiliashon. Ta trata aki di Dashenko Ricardo ku ta den su di tres Liga Instrukshonal, anto e hóbennan ku a kaba di firma, Dudley Leonora i Jonathan Schoop. Segun informashon ku LA PRENSA a risibí serka Jorge Sulbaran, tata di JC, Dashenko ta desaroyando su mes den un tremendo kècher defensivo, pero ketu bai tin problema pa ahustá su bateo. “Den kombersashon ku nos tabatin ku Dashenko, el a splika ku e coachnan di Baltimore a kambia su estilo di bati i te ainda e no por haña su drive.” Coachnan ke pa Dashenko Ricardo laga e lansamentunan malu pasa i no swing riba nan. Temporada ku a pasa el a hunga den Rookie League i a bati pa un average di .169. Aktualmente den Instructional League Dashenko Ricardo ta hañando hopi chèns pa bati komo DH, p'asina e akumulá mas tantu turno posibel. Baltimore tin hopi espektativa ku Dashenko Ricardo. “Aparte ku e ta masha hopi gustá pa su kompañeronan di tim, e ta wòrdu konsiderá un di e mihó prospektonan tras di plato den organisashon di Baltimore.” Dudley Leonora i Jonathan Schoop ta dos hóben di apénas 16 aña ku a firma e aña aki ku Baltimore. Esaki ta nan promé eksperensia ku beisbòl profeshonal i manera nan a konta, nan ta gosando un bòl.
WIILEMSTAD - Andruw Jones, centerfielder di Los Angeles Dodgers ku ta for di akshon pa restu di temporada pa motibu di un leshon, a bisa ku e no ke mara e ekipo kedando ku nan, pero tin tur siguransa ku nan lo bai ku e título. Andruw Jones a bisa ku e tabatin gana pa ta na Citizens Bank Park na Philadelphia en bes di ta dilanti televishon na su kas na Atlanta. Jones a bisa, ku e no tin ningun plan pa uni su mes ku Dodgers durante di playoff pa apoyá nan. El a sigui bisa, ku ta for di konsiderashon pa su kompañeronan di ekipo el a pidi mènèdjer Joe Torre i Gerente General, Ned Colletti si e por bandoná e ekipo ora ku nan a pon’é riba lista di hungadónan leshoná di 60 dia i asina ofisialmente pone un fin na su temporada ku tabata manera un pesadia. “Vários hungadó mester keda atendé den kamber di masahista i mi no ke tabata den nan kaminda,” asina e pelotero yu di Kòrsou a splika Los Angeles Times. Manera ta konosí, e aña aki Andruw Jones a firma un kontrakt di dos aña ku Los Angeles Dodgers pa 36.2 mion. Jones a bisa, ku e ta preparando su rudia ku el a operá pa por bai hunga na Sto. Domingo na desèmber. E último biaha ku Andruw Jones a hunga ‘winterball’ tabata na 1996. “Mi tabatin un mal temporada i ta di dos temporada siguí. Mi mester tin un bon temporada na 2009 pa demostrá tur hende ku mi por hunga beisbòl ainda.” El a sigui bisa e korant di Los Angeles, ku e ta mantené kontakto ku Rafael Furcal, Angel Berroa i Manny Ramirez. Riba e pregunta di Dodgers mester firma Manny Ramirez pa 2009, Jones a indiká, ku nan mester hasi esaki, komokiera ku Ramirez ta un tremendo batidó.
ST. PETERSBURG – E picher hapones, Daisuke Matsuzaka tabata dominante den e promé wega di playoff Liga Amerikana i asina guia su ekipo, Boston Red Sox na un viktoria di 2-0 riba Tampa Bay Devil Rays. Matsuzaka a tene e alienashon di Devil Rays sin hit te den di shete ining i a aktual kampion mundialnan a hunga un poko mas mihó den kasi tur aspekto. Jed Lowrie a kibra un empate sin kareda ora ku el a konektá un fly di sakrifisio i Kevin Youkilis a empuhá otro kareda ku un doblete den di shete ining ku e leftfielder di Rays, Carl Crawford nèt no por a kapturá. Asina e ekipo di Boston Red Sox a derotá e mihó ekipo den Liga Grandi na kas. “Asina e seri aki lo bai probablemente,” asina Youkulis a bisa. “Lo bai tin un bataya den kada wega.” Jonathan Papelbon a pichá e último ining pa garantisá e viktoria di Red Sox i kibra nan propio rèkòrt di seis wega gana sigui komo ekipo bishitante den posttemporada. Awor Devil Rays ku a gana e divishon huntu ku Red Sox mester bai traha pa igual e seri aki awe. Rays kende den temporada regular a gana 97 wega ku bateo oportuno a faya ayera na vários okashon pa anotá kareda. “E kosnan aki ta sosodé sigur ora bo enfrentá un bon picher, e por choka bo. Nos tambe por hasi meskos,” asina e mènèdjer di Tampa Bay, Joe Maddon a bisa. Devil Rays a bati di 7-1 ku koredónan den posishon di anotá. “E no ta entregá,” asina mènèdjer di Boston Red Sox, Terry Francona a bisa di su picher Matsuzaka. “E ta realisá tur su lansamentunan i p’esei e batidónan mester respet’é, asta den situashonnan pèrtá e no ta bira un picher di solamente un lansamentu.”
WILLEMSTAD - E di dos evento mas grandi di Federashon Biyar Kòrsou ta ranka sali djaluna awor pa 20.15pm di anochi na PoolArena riba Gosieweg. Na 2006 a inisiá ku e aktividat aki i su popularidat ta kresiendo mas i mas. No ménos ku dies ekipo ta partisipando, nan ta: Boca Stars, The Titans, Curacao Warriors, CUB Sharks, The Scorpions, Maishi Tigers, The Biesheuvel Friends, The Bullseye Cuestars, The Predators i The Magicians. Un total di 86 biyardista lo kompetí den e evento aki, ku manera nan di tin mas smak ke otro. Na 2006 tabata e ekipo di The Scorpions bou di maneho di Naty Zoetrum ku a bai ku e titulo. Aña pasa tabata The Bullseye Cuestars ku Michael Arvelo na kabes ku a konkistá e título. Pero pa e aña 'ki kos ta pinta difísil, tur ekipo a reforsá i teniendo kuenta ku e nivel di e deporte aktualmente a bai hopi dilanti, lo no ta fásil pa predesí ta ken lo konkistá e korona di 2008. Esnan ku lo enfrentá otro riba e promé fecha ta, Boca Stars vs The Titans, Curaçao Warriors vs CUB Sharks i The Scorpions vs Maishi Tigers. Djárason ta kontinuá ku The Biesheuvel Friends vs The Bullseye Cuestars i e kolebranan The Predators vs The Magicians dirigí pa Dominico Rosalie. E partidonan lo inisiá pa kuartu pasa di ocho. Federashon Biyar Kòrsou ta rekòrdá tur ekipo ku ainda no a kumpli ku e respondi pa tene kuenta ku e mester sosodé promé ku e promé enkuentro tuma lugá. Tur fanátiko ta invitá pa bin mira un estilo diferente di hunga bola ocho kaminda kada bola hinka tin balor, Febiko ta spera meskos ku na 2007 e ekiponan trese nan fanátikonan na wega.
ARIES: Analisá, studia kuidadosamente tur papel o dokumentunan pa firma. Kuida bo mes di un hende ku ta trata di gaña o probechá di bo. 01,08,33.
TAURO: Fundamentá bo bida den realidatnan, den e aki i awor. Disidí eksaktamente kkiko bo ke sin importá loke otronan ta opiná. 10,35,21.
GEMINIS: Lo artístiko ta eksaltá den bo durante dia. Bo ta gusta di ekspresábu libremente, sin sensura ni restrikshon. 15,03,07.
KANSER: Malu di salú i problemanan personal ta desaparesé segun bo manera di pensa ta kambiando. Dibertí, plania aktividatnan unda bo por disfrutá. 15,04,10.
LEO: Desaroyá mas madures i toleransha na esnan ku ta traha tur dia huntu ku bo. Spera pasientemente bo rekompensa pa tur labornan. 03,23,06.
VIRGO: Investigá, eksplorá kosnan nobo, lo diferente. Hari ku bida pa bo wòrdu yená ku bendishon. Desaroyá awor mayor agresividat pa lokualnan ku bo ke logra. 06.
LIBRA: Bo tin lus bèrdè den asuntunan di amor. Bo ta hopi mas tolerante, kariñoso i komprensivo pa ku bo pareha. No ripití kosnan bieu. 08,14,20.
SKORPION: Ta presentá pa bo kambionan hopi benefisioso, ounke pa e momentu aki nan no ta parse. Plaka i prestigio ta sali for di bo man. 12,07,02.
SAGITARIO: Bo ta mustra awor mas tolerante, adaptabel i komprensivo ku esnan ku ta rondonábu. Bo ta den mihó posishon di hasi kambionan nesesario. 39,11,33.
WILLEMSTAD - E asosashon di doñonan di pòmp di gasolin di Kòrsou COPDA ta na fabor pa gobièrnu eliminá e montante ku ta para habrí awor aki komo prefinanshamentu, kuminsá ku un nivel nobo di preis di manera ku pueblo por haña un alivio. Norman Perry, sekretario di COPDA a bisa esaki, komo un proposishon pa Sali for di e situashon aktual kaminda ta parse ku niun hende no por bisa ki dia por spera un bahada di preis di kombustibel. Preis di krudo, for di kua ta derivá kombustibel turesten ta bahando mas i mas. Ayera djabièrnè, preis di petroli a baha bou di 80 dollar pa barí, un kos ku te ku algun luna pasá niun hende por a kere lo tabata posibel. Algun luna pasá tabata papiando ainda di petroli ku lo a subi riba 150 dollar pa barí. Tin hende asta tabata teme ku e por a yega 200 dollar. Mester apuntá si, ku e bahada di preis aki ta konsekuensia direkto di e krísis finansiero ku mundu ta pasando aden. Komo konsekuensia di e problemanan finansiero, ta surgiendo un krísis tambe den ekonomia di kasi tur pais na mundu ku konsekuensia ku e demanda pa petroli ta birando ménos i e preis ta bahando. Ayera durante dia, sierto momentu e preis a baha te na 78 dollar pa barí, pa despues e bolbe subi algu i keda mas o ménos na 80 dollar. Un komparashon: na yüli di e aña aki ainda e preis tabata 147 dollar pa bari E klamor pa baha preis di gasolin, gas, disel, kerosin i otro produktonan dia pa dia ta birando mas grandi.
WILLEMSTAD - Mester paga masha bon tinu ku e intenshonnan ku Ulanda ta demostrando pa Antia. Loke Ulanda realmente ta buskando ta pa haña poder riba nos kadena hudisial kompleto. No solamente Kuerpo Polisial, ta opinion di lider polítiko di Forsa Kòrsou mr. Nelson Navarro. Navarro a reakshoná di e forma aki riba loke ta tema di diskushon profundo i ekstenso e dianan aki, ku ta e forma ku mester strukturá nos Kuerpo Polisial. Ulanda, manera entretantu ta ampliamente konosí, kier a krea un kuerpo polisial pa Kòrsou i pa St. Maarten, pero ku un órgano polisial ku ta riba e dos kuerponan aki i ku ta duna instrukshon na kuerponan polisial lokal. Kòrsou ni St. Maarten ku no a sinti masha pa esaki, a wanta duru riba e idea aki i a logra tambe finalmente ku Ulanda a doblegá. Segun Nelson Navarro, si weta e rapòrt “Nu of Nooit” ku e ulandesnan a traha riba funshonamentu di nos kuerpo polisial, anto ta bisto ku ta trata aki di un rapòrt ku a ser trahá hustamente pa desakreditá Kuerpo Polisial na Antia. Tin otro rapòrtnan ku ta bisa klaramente ku e situashon no ta manera deskribí den “Nu of Nooit” segun Navarro. Den pasado, segun e lider di Forsa Kòrsou, a trata e rapòrt aki ku minister di Hustisia di Antia David Dick den parlamentu antiano i tur hende por nota ku e rapòrt aki ta formulá ku un solo meta, esta pa duna e ulandesnan chèns di haña mas tantu gara posibel riba nos Kuerpo Polisial.
WILLEMSTAD - E régimen di supervishon finansiero, de fakto a kuminsá na trabou. Ayera, Konseho di Minister di Reino a aprobá e proposishon di lei ku ta regla e supervishon finansiero aki pa Kòrsou, pa St. Maarten i pa gobièrnu di Antia. E proposishon di lei aki, ku ta bin den forma di un Algemene Maatregel van Rijksbestuur ta kubri e periodo di transishon, esta e periodo entre awor aki te na momentu ku e islanan haña nan status nobo di pais Outónomo den Reino, manera nan a boga p’e. Aprobashon di e lei aki tabata importante, pasobra e ta habri kaminda pa kuminsá ku e proseso di saneamentu di debe. Manera ta konosí, Kòrsou por ehèmpel a traha su presupuesto di 2008, ku e pensamentu ku e saneamentu di debe lo a drenta na vigor pa e aña koriente aki. Ora esei no a resultá di ta e kaso, Kòrsou a hañ’é ta trese adaptashon den presupuesto 2008 di manera ku e por bira un presupuesto balansa, sin défisit. Esei ta kondishon pa Ulanda duna sosten finansiero pa e debe gigantesko di pais di alrededor di 5 mil mion florin. Tantu Konseho Insular di Kòrsou komo parlamentu di Antia a duna nan aprobashon anteriormente na e lei aki. Oposishon den tur dos órgano legislativo nunka tabata di akuerdo ku e lei aki, pasobra e ta konsiderá ku e lei aki de fakto ta pone Kòrsou i Antia bou di kuratela, algu ku partidonan di koalishon i Ulanda mes a bin ta rechasá enérgikamente. Ulanda a rechasá tambe e akusashon ku e lo bai mete ku maneho finansiero di e tres entidatnan aki, esta Kòrsou, St. Maarten i Gobièrnu Sentral.
WILLEMSTAD - Partido MAN no ta di akuerdo ku kontenido di e promé konsepto pa un konstitushon di Pais Kòrsou manera e ta riba mesa awor aki. Aparte ku tin diferente kos ku MAN no ta di akuerdo kuné, MAN ta haña tambe ku tin mas kos ku por a inkluí den e dokumento aki. Durante un enkuentro ku prensa ayera, lider di MAN Charles Cooper a enfatisá ku pa djaluna awor a konvoká e promé reunion kaba di Komishon Sentral pa diskutí e asuntu aki. MAN ke pone bon kla aki ku e no ta di akuerdo ku e forma ku a formulá e konstitushon aki. E úniko kos nobo den e dokumentu aki ta e asuntu di referèndem ku a hinka den. Por lo demas, e ta duna indikashon mas bien di ta algu di “copy, paste” di algu eksistente kaba, asina Cooper a bisa. Meskos ku mas hende i mas gremio den nos komunidat, partido MAN tambe tin hopi difikultat ku e parti ku ta bisa ku un polítiko ku keda kondena, no ta pèrdè su funshon di sirbidó públiko polítiko. Entre otro Asosashon di Komersio i Industria VBC a manda un karta pa gezaghèber den kua e ta pone bon kla di no ta haña esaki aseptabel. Tabatin mas hende den komunidat ku a reakshoná den forma igual, esta ku un polítiko kondena no por regresá den su funshon òf kualke otro funshon polítiko. Partido MAN, ta proponé un solushon meimei. Lider di MAN Charles Cooper a bisa ku MAN ta na fabor pa un miembro di e parlamentu di Pais Kòrsou ku keda kondena pa un delito kontra lei den forma irevokabel pa mas ku un aña, no por regresá den su funshon di miembro di parlamentu.
WILLEMSTAD - Parlamentario di partido PAR Marlon Jamaloodin, ke sa si tabatin abusu polisial durante manifestashon di studiantenan di Universidat Nashonal di Antia e siman aki. Ku e meta ei, Jamaloodin a skibi un karta pa minister di Hustisia David Dick ku e petishon pa laga hasi un investigashon den e kaso aki. Studiantenan di UNA a manifestá nan desakuerdo ku e forma ku kosnan ta bayendo na e instituto. Nan a hasi esaki públikamente, den promé instansia blòkiando entrada di UNA mes, despues blòkiando e krusada Jan Noorduynweg/Julianadorp. Den e promé blokeo, esta di entrada di UNA a surgi dado momentu un konfrontashon entre studiante i polis kaminda reportadamente un studiante lo a sufri leshon. Manera LA PRENSA anteriormente a relatá e siman aki, polis mes a rechasá ku tabatin abusu polisial durante e manifestashon di e studiantenan. E parlamentario Marlon Jamaloodin, awor ke sa kiko tin bèrdat den henter e asuntu aki. El a mustra ku ki ora ku tin un problema, mester buska solushon mas rápido posibel. Na momentu ku bo tarda ku e solushon, bo ta krea un situashon kaminda tenshon ta oumentá i kosnan por sali for di man. Jamaloodin a hasi un apelashon riba outoridatnan pa tene kuenta si, ora ta trata di studiante. “Nos ta bisa ku studiantenan mester tin espasio pa buska nan derechi. Ora ta trata di un situashon kaminda ta nesesario pa hasi uso di forsa, mester tene kuenta ku studiantenan no ta kriminal. Ta hendenan ku por reakshoná na un manera rashonal i por evitá problema entre polis i studiante,” el a trese dilanti.
ANCHORAGE, Alaska – E kandidata republikano pa vise presidente, Sarah Palin, a abusá ilegalmente di su poder komo gobernador na momentu ku el a eksigí pa kita su eks kuñá for di trabou komo agente estatal. Esaki ta e konklushon di e investigador prinsipal di un komishon legislativo di Alaska. E investigashon ta pone na peliger e reputashon di Palin komo kompañero reformista riba e tíket huntu ku John McCain. E investigador Stephen Branchflower den un rapòrt di un komishon bipartit ku a investigá henter e asuntu, a determiná, ku Palin a violá e lei di étika ku ta prohibí ku funshonarionan públiko probechá di nan posishon pa benefisio personal. Palin a ser akusá di a kore ku un hefe polisial di estado, pa motibunan relashoná ku un pleitu familiar. E informe ta hasi referensha tambe na e kasá di Palin, di kual nan a bisa el a mete su mes den temanan polítiko di estado. E dokumento, ademas, ta revelá si gobièrnu di Palin a yega di un forma no apropiá na dokumentonan médiko di empleadonan. E investigashon, aprobá pa un komishon legislativo, a kuminsá promé ku e kandidato presidensial John McCain a skohe Palin komo kompañero di fórmula. For di e tempu ei, e kaso a bira un debate riba e uso di influensha polítiko. E investigadónan a buska riba pakiko Palin a kore ku e Komishonado di Seguridat Públiko Walter Monegan. Monegan ta bisa ku Palin i su kasá a preshon’é pa kore ku Mike Wooten, un agente di polis di estado kende a divorsiá den un forma desagradabel i tabatin pleitu di mantenshon ku e ruman muhé di e gobernador.
WILLEMSTAD - Malechornan a bolbe kòrta un parti di e waya di prizòn i a laga diferente kos atras pa prezunan. Via di e waya ku nan a kòrta nan por a drenta den kurá di e prizòn i logra yega te kantu di un blòk di sèl. Di e manera akí nan por a tira diferente kos riba dak di blòk 6. E suseso di awe mardugá a tuma lugá na e mesun manera ku e huida di algun siman pasá. Durante e huida akí e prezu Jair Leuteria, ku tabata sinta un kastigu pa asesinato, a logra skapa. Bewakernan di Bon Futuro a logra gara dos otro detenido ku tambe tabata tratando na hui. Na e okashon ei hendenan di pafó a logra pone un trapi di seis pia pa e prezunan por a pasa riba e muraya di e instituto penitensiario. Awe mardugá sinembargo no tabatin huida, pero e malechornan ku a drenta den kurá di prizòn a logra laga diferente kos atras pa e prezunan. E bewakernan di Bon Futuro, durante nan kòntròl a lokalisá tur loke tabatin bentá riba e dak. Ta trata di entre otro un pakete konteniendo diesun telefòn selular, un martin, un beitel, un paki di mariwana ku alrededor di 400 gram i un karchi pa por haña akseso riba Internet. Tur e kosnan akí e malechornan a logra benta riba e dak di blòk 6, destiná pa prezunan. Bosero di STrAF Deanix Martis a splika awe, ku e malechornan a usa e mesun sistema di bia pasá. “Patras di e muraya di prizòn tin hopi yerba ta krese i no tin hopi lus. Nos a bisa esaki diferente biaha kaba, pero no a hasi nada na e situashon. Dor ku falta iluminashon e kámaranan no por kapta tur loke ta pasando eifó. E malechornan ta skonde den e skuridat i den e yerba te ora nan haña un chèns pa yega serka di e edifisio.” Despues di e último huida tabatin vigilansia di efektivonan di V.K.C., pero esei tabata temporal. Aktualmente ta vigilansia di prizòn mes ta patruyá, pero ta konfrontando problema ku falta di iluminashon i un kurá yen di yerba den kua e malechornan ta skonde. despues di e huida di Leuteria, Minister di Hustisia David Dick a splika ku e proseso atministrativo di gobièrnu ta kana asina poko poko, ku kámaranan ku a pidi algun aña pasá ta yega porfin desèmber awor. Ku e kámaranan akí ta bai trata na kubri tur huki di e kurá di prizòn. Tin indikashon ku e kámaranan ku tin aktualmente no ta kubri henter prizòn. Konsekuentemente wardadónan di prezu no ta mira kiko ta pasando den oranan di anochi i mardugá. Awe mardugá esei tabata e kaso atrobe. Ayera tabatin selebrashon di Dia di wardadónan di Prezu i riba página nuebe tin un relato amplio di e selebrashon.
WILLEMSTAD – “Muchanan di skol spesial tambe por logra den komunidat”. Na palabra Jacqueline Cyntje-Mambi, lider di skol Alablanka relashoná ku 40 aniversario di e skol ayera. Sra. Cyntje-Mambi a disidí algun aña pasá pa kambia di un skol kaminda tabatin tur kos (Pire College) pa bai traha ku muchanan ku a keda atras den nos sistema di enseñansa. “Mi a sinti ku mi a haña un yamamentu pa esei”, asina lider di skol a bisa. Aktualmente tin mas o ménos 2 mil mucha ta bai skolnan spesial na Kòrsou. E kantidat ta oumentando dia pa dia mas i ta un prueba kla ku no opstante tur inovashon den enseñansa, no ta tur mucha ta logra den e sistema aktual. Na un skol spesial un mucha ta haña atenshon spesial, pero e problemanan sosial ta trese kuné, ku mas i mas maestronan di skol ta birando trahadónan sosial. “E agreshon na skol spesial, meskos ku na otro skolnan, ta kresiendo mas i mas”, asina sra. Cyntje-Mambi a bisa. Skol Alablanka ta un skol spesial pa alumnonan MLK (moeilijk lerende kinderen) i ZMLK (zeer moeilijk lerende kinderen). Ántes tabata yama e tipo di skolnan aki “domme school” òf BLO. Awendia ta yama nan skol spesial. Skol Alablanka a kuminsá 40 aña pasá kaminda awor aki ta Komedor Kriyoyo na Landhuis Ascencion. Tabatin un departamentu spesial pa muchanan ku problema severo di siñamentu ku tabata yama Alablankita. For di aña 2000 a klùster e dos departamentunan huntu i e skol tin un nòmber, Skol Alablanka.
WILLEMSTAD – Durante e bishita ku Gezaghèber di Kòrsou Lisa Dindial a tene na Medio Oriente resientemente un biaha mas a resaltá e konekshonnan históriko fuerte ku Kòrsou tin ku Libanon i Israel. Den komunidat di Kòrsou tin un kolonia grandi i di hopi aña di libanes i hudiu. No opstante ku e bishita na Medio Oriente a tuma lugá algun siman ariba kaba, awor numa Gobièrnu di Kòrsou a duna mas informashon riba e bishita aki di e promé mandatario. Na Israel, sra. Gezaghèber a partisipá na un konferensha di Alkaldenan di rònt mundu. Tabata trata aki di un konferensha internashonal spesífikamente pa tur alkalde i dignatarionan haltu di mundu. For di 1980 alkaldenan a bini huntu den e fasinante siudat santu, Yerusalèm, ku e meta pa enforsá lasonan estrecho entre Israel i otro nashonnan den mundu. E enkuentro aki tabata netamente pa enkurashá alkaldenan pa enfoká mas riba asuntunan di vital importansia ku ta komun den tur siudat i ku por dirigí nan, na entendimentu nobo pa ku diferente tema. E tema sentral di e konferensha tabata “The role of the mayor in improving the quality of life” i e programa a inkluí sekshonnan di diskushon, sekshonnan di estudio, bishita na lugánan históriko i santu di Yerusalèm i otro partinan di Israel. Tambe tabatin diferente reunion importante ku lidernan di Israel, enkuentronan spesial i tambe interkambio di konosementu i strategianan ku kada un di nan a desaroyá. Gezaghèber di Kòrsou, mr. Lizanne Dindial a bisa, ku el eksperensiá e konferensha komo unu eksitoso, kaminda no solamente el a sera konosí ku kolega alkaldenan di otro paisnan di mundu, pero tambe a estrechá lasonan internashonal. Kòrsou tin un nifikashon masha grandi den e mundu hudiu. Algun siglo pasá masha hopi hudiu a imigrá pa nos isla. Aki na Kòrsou nos tin e snoa mas bieu di e hemisferio oksidental “Mikve Emmanuel Israel”. Tur esakinan a keda menshoná durante e enkuentro na ministerio di Relashonnan Eksterior. Danki na diferente spònser manera American Jewish Congress, Council for World Jewry, Israeli Ministry of Foreign Affairs i U.S. Conference of Mayors e konferensha aki a bira posibel. Gobièrnu di Kòrsou a bisa tambe, ku dr. Paul Ackerman e aktual kònsùl Honorario di Israel a kontribuí enormemente na realisashon di e biahe aki. Dr. Ackerman ta e persona di kontakto entre Kòrsou i Israèl i a sòru pa tur informashonnan nesesario.
WILLEMSTAD – Miembro di Konseho Insular pa MAN Gerrit Schotte ta bisa, ku gobièrnu di Kòrsou ta mantené kosto di bida i kosto di hasi negoshi impagabel. E ta bisa esei relashoná ku e desaroyonan internashonal di preis di krudo ku e siman aki a yega den e área di 80 dollar pa barí i tin tendensia pa sigui baha. Den un karta pa Gezaghèber Lisa Dindial, Schotte ta bisa ku miéntras ku gobièrnu di PAR/PNP i FOL ta bisa pueblo ku ta e preis di krudo internashonal ta buta ku preis ta subi pa pueblo di Kòrsou, awor ku e preis mundialmente ta bahando si no kier baha preis pa pueblo. E miembro di Konseho Insular ta splika, ku na novèmber 2007, gobièrnu di PAR/PNP i pa straño ku ta zona tambe Frente Obrero a bati e pueblo aki e promé oumento di kombustibel pa ta eksakto dia 5 di novèmber 2007 i konsekuentemente en total 4 subida mas despues di esei ku ta 11 di febrüari 2008, 12 di mei 2008, 1 di yüni i 7 di yüli 2008. For di 7 di yüli 2008 esaki ta e preisnan: Mogas 92 254.00 Mogas 95 257.50 Gasoil 198.20 Kerosin 200.60 E siman aki e makutu di krudo di OPEP a yega 77.38 dollar pa barí anto unda e zonido di baha preis a keda? Anto kòrda na ki preis nos kombustibel tabata ta promé ku e Gobièrnu di PAR/PNP i FOL a subi preis na novèmber 2007: Promé ku 5 di november 2007: Mogas 92 179.60 diferensha di 0.7440 sèn Mogas 95 183.10 diferensha di 0.7440 sèn